Zorki 4 — Ruská Leica

Nedávno sa mi dostal do rúk jeden z fotoaparátov bývalého ZSSR, Zorki 4. Musím sa priznať, že fotoaparáty východného bloku ma nikdy nejako neočarili. Vždy, keď som na tieto ruské mašinky narazil, nevšímal som si ich, nepovažoval som ich za také fancy kvalitné a podceňoval som ich.

Neboli to tie, pri ktorých som sa pozastavil a začal „gúgliť“. Bolo to však až do momentu, kedy mi ho môj dobrý kamarát Peťo neukázal, a ja som mal možnosť si ho vyskúšať. Požičal mi ho a tak som sa rozhodol, že niečo o ňom napíšem. Najprv som ho chcel mať len týždeň, reku to mi bude stačiť. No musím sa priznať, že aj dva sú mi málo..

Zorki 4 – Зоркий 4, je ruský 35 mm rangefinder, po slovensky diaľkomer.

Na prvý pohľad ide o naozaj pekný fotoaparát. Je masívny, kovový, ktorý pôsobí tak, že vydrží hocičo.

Niečo z histórie

Bol vyrábaný závodom Krasnogorskij Mekhanicheskij Zavod Imeni S.A. Zvereva na okraji Moskvy, kde táto veľká fabrika doteraz sídli. Okrem výroby fotoaparátov, vyrábali aj rôzne vybavenie pre vojsko. Zorki 4 bol vyrábaný od roku 1956 až do roku 1973. Za ten čas sa ich predalo okolo 1.715.677 kusov. Uff.

Rodinka Zorki začala ako kópia nemeckej „Lajky“ (Leica), čo je v podstate väčšina ruských fotoaparátov. Prvá rada z predvojnového obdobia nemeckej „Lajky“ (Leica) bola kopírovaná okolo rokov 30tich fotoaparátmi FED a po vojne, v tom ďalej pokračoval vyššie spomínaný KMZ – Krasnogorskij Mekhanicheskij Zavod s ich sériou Zorki – rusky Зоркий, čo znamená bystrozraký.

Aký Zorki je?

Je to fotoaparát, s ktorým si jednoznačne užiješ fotenie. Je pomerne malý, a ako väčšina fotografov tvrdí, je na pocit presne ako predvojnové „Lajky“ (Leica). Vyhotovenie je kvalitné, všetko drží a nemám pocit, že by sa mi mal každú chvíľu rozpadnúť. Niekedy má človek pocit, že až príliš.

Telo je vyrobené z hliníka a potiahnuté fejkovou kožou, ktorá sa Ti rokmi aj tak začne odlúpavať dole. Hľadáčik je dostatočne veľký a veľmi príjemne sa cez neho zaostruje a pozerá. Bez zbytočných ťažkostí. Zaujímavosť je, že v hľadáčiku si dokážeš nastaviť zväčšenie, v prípade, že nosíš dioptrie. Celkom pokrokové na tú dobu! Objektív, ktorý som mal k tomuto telu je Jupiter-8 50mm/f2 so závitom M39 (kópia Zeis Sonnar). Maličký, no za to ostrý.

Objektív Jupiter-8

Jupiter-8 je povojnová kópia predvojnového Zeiss Sonnar 50m/f2 pôvodne vyrobený pre Contax. Zdá sa, že rusom to vždy s kopírovaním nejako trvalo. Čo sa kvality týka, posúď sám.

Zorki 4, ako som už spomínal papá 35mm film a vkladá sa veľmi jednoducho – zo spodu. Celá zadná časť sa odmontuje – pomocou dvoch závitov na pravej a ľavej strane, následne sa film vsunie do voľnej cievky a spodok sa nasunie naspäť.

Má však aj rôzne staromódne chybičky, ktoré okopíroval od predvojnových „Lájk“ (Leica) a určite to nemalo čo robiť na fotoaparáten zo 60 rokov. Napríklad, pretáčanie filmu. Ak si myslíš, že to ide rýchlo, ľahko a bezbolestne, myslíš si zle. Ide to pomaly a musíš sa pri tom veľmi snažiť.

Ako sa sním fotí?

Fotenie so Zorkim je určite fajn, či už sním máš skúsenosti alebo nie. Je ako taká malá telhlička. Nedrží sa v ruke najpohodlnejšie a ovládanie je také stuhnutejšie. Fotenie s ním, môže byť pre niektorých výzvou, pre niektorých zážitok. Nemá expozimeter, čo ale vôbec vadiť nemusí.  Pre mňa osobne bolo fotenie s týmto fotoaparátom viac zážitok ako sklamanie a budem na neho spomínať v dobrom.

Tipy

Tip jedna: Ako väčšina sovietskych rangefinderov, aj Zorki si vyžaduje určitý postup pri pretáčaní filmu. Odporúča sa meniť expozičné časy až po natiahnutí spúšte. Ak to spravíš naopak, môžeš ho tak poškodiť a bude dobrý, tak na poličku.

Tip dva: Dávaj pozor na cievku, na ktorú sa namotáva film z kanistra. Nie je pripevnená k telu, a tak býva zvykom, že bez varovania vypadne a človek ju stratí.

Užitočné linky

Manuál:http://community.fortunecity.ws/marina/marine/569/rusrngfdrs/zorki4.html

Máš Zorkiho? Čo si o ňom myslíš?