Xenia Sikora

Mám veľmi rád kreatívnych ľudí, ktorích cesta k fotografii a tvoreniu bola miestami kľukatá a vyžadovalo si to od nich viac. Veľmi ma obohacuje čítať si ich príbehy.

Xeniu registrujem už dlhšie ako kreatívnu osôbku. Poznám ju cez Ráchelku, vďaka, ktorej sme sa nedávno pri jednej príležitosti „náhodou“ stretli a tak mi napadlo, prečo s ňou nespraviť rozhovor.

Ahoj! Povedz nám, prosím, niečo o sebe.

Ello! Som Xenia Sikora, narodila som sa ako Slovenka v Srbsku, no na Slovensko som prišla sama, kvôli štúdiu na strednej škole už v 14 rokoch. Prišla som sem žiadostivá po novej spoločnosti a za lepším vzdelaním. Možno to znie úsmevne, no stredoškolské vzdelanie je na Slovensku rozhodne lepšie ako u nás.

Opäť však cítim potrebu zmeny, a tak onedlho pôjdem za ešte lepším vzdelaním ďalej.

Na akú školu si prišla študovať?

Keďže som typ, ktorého vždy (nevedome) priťahovalo umenie, ale aj matematika, išla som na obchodnú akadémiu. Rozhodla som sa tak preto, lebo u nás boli na matematiku zamerané práve ekonomické školy. Tu na Slovensku, ma ale prekvapila realita a posledné dva ročníky to bolo čisté účtovníctvo. Vtedy som si uvedomila, že toto moja cesta nebude a začala som sa viac sústrediť na tú umeleckú časť mňa.

Ako sa ti to darilo? Zmenila si niečo?

Na začiatku roka som si založila blog. Bolo to veľmi spontánne. Spravila som si z toho miesto na vlastné myšlienky a naučila sa hrať s webdizajnom. Ešte stále nie som s vizuálom úplne spokojná. Hodnotila by som to na 6 z 10 bodov, no dostávam sa tam. Človek sa učí.

Dostala som starý Zenit a tak som začala fotiť na film. Začala som svoje fotografické cítenie prehlbovať. Cítila som, že sa vraciam k svojmu zabudnutému gru a robilo mi to radosť. Začala som viac písať a experimentovať s tým, ako vizuálne komunikujem.

Hlavne som začala experimentovať s oblečením. Premýšľať o tom, čo podporujem a dávam na seba.

Proces uvedomovania si, že to, čo som si predtým myslela, že je pre mňa, ale nakoniec to tak nebolo, by som nazvala osobnou a osobnostnou revolúciou. Stále mám rada matematiku, filozofiu a umenie, ale už si uvedomujem, akou cestou za tým ísť.

Zaujímavé je, že všetko to začalo, keď som dostala Zenit. Fotenie na film bolo prvým impulzom, kedy som sa vydala na túto cestu.

Kde hľadáš inšpiráciu?

Inšpiráciu hľadám v dennodenom živote a čo sa týka online zdrojov inšpirácie, bude to asi Pinterest. V každodennom živote s kompaktom v ruke a každodenných ľuďoch. Na ulici a nečakaných zátišiach; v pocitoch.

Už 10 rokov sledujem YouTube (ešte predtým ako bol cool) a mám pár vyvolených ľudí, ktorých sledujem a inšpirujú ma. Zo zahraničnej a vcelku menej známej scény.

Spomínaný Pinterest je môj každodenný relax a zdroj vizuálnych impulzov. Ak ma cheš skutočne spoznať, stačí si otvoriť môj profil. Často vytváram mood-boardy a neustále čerpám inšpiráciu. A nie, Pinterest vôbec nie je len na jedlo a DYI ;).

Instagram je tiež super zdroj inšpirácie, no myslím, že sa tam viac zvykneme porovnávať a mať zlé pocity, lebo tých ľudí poznáme, hoci len virtuálne. Na Pintereste je človek odosobnený a nemá potrebu sa porovnávať. Aspoň u mňa to tak funguje :).

Povedz nám viac o tvojom blogu EnaNena

Môj blog vznikol najprv ako miesto na utíšenie hlasnej mysle. Nikdy nebola a nie je ticho. Blog sa mi preto zdal byť super na „vyprázdnenie“, realizovanie rôznych nápadov, zdieľanie, inšpirovanie. I keď je stále v štádiu, kedy len rastie, bude rásť a stane sa z neho to, kvôli čomu bol primárne vytvorený. Bol to aj môj osobný push na tvorenie a experimentovanie. Veľmi mi to pomohlo a už teraz sa teším, keď zažije ďalšiu vizuálnu zmenu a bude sa ešte viac podobať mojim predstavám.

Vždy ma poteší, ak mi niekto len tak napíše či povie, že čítal post a inšpirovalo ho to. Snažím sa zdieľať svoju filozofiu, ale aj kreatívne procesy. Na internete sme priveľa a tak sa snažím ľuďom tento čas skvalitniť. Vyvolať pocity. Scrollovanie je niekedy také automatické, že to ani nevnímame. Niečo ako “autopilot mode”. Robíme to zo zvyku, možno až závislosti. Preto sa snažím priniesť na stôl niečo iné :).

Ľudia, ktorí ma inšpirujú, a ktorí ma veľmi ovplyvnili sú rozhodne Rachel Nguyen, Jenny Welbourn, Arden Rose.

Ako ti fotenie na film pomáha?

Fotenie na film mi veľmi pomohlo zamyslieť sa, či fotka, ktorú chcem odfotiť naozaj stojí za to. Verím, že je potrebné veľa fotiť a vychádzať zo zóny komfortu. Film ti dá zabrať a prinúti ťa zamýšľať sa, či stlačíš spúšť. Človek sa tak inak pozerá na fotky, ktoré odfotí. Na 36 záberov namiesto 360 :).

Čo na film fotíš? Máš vyhradený špecifický štýl?

Na film fotím rôzne veci. Hlavne situácie, ktoré ma nejakým spôsobom očaria. Scény a hry farieb môjmu oku zaujímavé. Ľudí, lebo sa menia. Asi všetky okamihy, čo sa menia a časom pominú. Nemám vyslovene štýl, no určité veci mám radšej než iné. Moje preferencie sa vyvíjajú, rovnako ako aj ja.

Aké máš plány do budúcnosti?

Fotenie na film má čaro a mňa si to čaro získalo. Ako sa rozvíjam ja, tak aj moje kreatívne videnie. Kariéru si na tom aktuálne stavať neplánujem, no film rozhodne je a bude súčasťou mojej tvorivej cesty. Pomocou filmových fotografií sme oznámili aj spustenie nového konceptu – udržateľnej módy spolu s Ráchelkou, ktorá je rovnako filmový nadšenec :).

Aký je tvoj obľúbený film?

Hmm…najlepší film. Skúšala som rôzne, ale najčastejšie siaham po najlacneších a klasických. Mala som aj kvalitnejšie Ilfordy a bola som veľmi spokojná.

Na čo si hrdá?

Hrdá som na to, aká som, a že sa neustále posúvam a objavujem svety. Vnútorné i tie vonku. Asi neviem žiť staticky, potrebujem neustále prekonávať veci a ísť dopredu. Tvoriť, byť lepšia a širiť to. Šíriť informácie, neustále sa učiť a deliť sa o to. V akejkoľvek forme. Je to môjmu duchu prirodzené.

„Creativity is intelligence having fun.“ — Albert Einstein.

Albert a jeho žena Mileva sú pre mňa pozoruhodnými ľuďmi. A práve toto vnímanie umenia a tvorivosti je podobné tomu môjmu.

Dodala by som len, že cit pre umenie sa dá vypestovať. Pozorovaním a zamýšľaním sa. Naše umenie by malo byť takým malým okienkon do nášho vnútra. Do nášho vnímania a videnia. Malo by byť autentické nám samím. Autentickosť vzniká súčasne s nami a my sa neustále meníme. Je to celé proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, experimentovanie, zvedavosť a mnoho ďalšieho.