Pouličná fotografia. Mnohými milovaná a mnohými nenávidená. Pre niektorých len nezmyselné fotenie všetkého možného – zaujímaveného a nezaujímavého. Pre mňa – jednoznačne najlepší žáner fotografie. Je zaujímavá a baví ma, lebo si nútený riskovať.
Foť to, čoho sa bojíš
Najčastejšia vlastnosť, ktorá človeka brzdí vo fotení pouličnej fotografie je strach. Strach z ľudí. Strach z toho, že na mňa niekto nakričí. Vytvárame si v hlave scenáre, čo ak.. Samému sa mi to niekoľkokrát stalo.
Vždy keď vidím “dobrú fotku”, premôžu moju myseľ zmiešané pocity a strach. Začnem až príliš premýšľať. Snažím sa preto riadiť heslom: Keď to vidíš, odfoť to! Prílišné premýšľanie o tom, „čo ak, možno, ale..“ ma len zbytočne brzdia a ja som stratil možnosť odfotiť niečo zaujímavé. Snažím sa zo strachu vytvoriť motiváciu, potrebu to vykonať.
Vzopri sa strachu
Myslím si, že ak by sme ako ľudia robili viac vecí, ktorých sa bojíme, a z ktorých máme strach, žili by sme lepší, zaujímavejší a uspokojúcejší život.
Keď však odfotím niečo čoho sa bojím, mám väčšiu šancu urobiť lepšiu fotku a mať z nej väčšiu radosť! Prečo? Pretože fotky, ktoré nás strašia sú ťažšie na odfotenie, čo tiež znamená, že je menej ľudí, ktorý už podobnú fotku urobili. Samozrejme, je určite veľa možností ako jednoduhšie odfotiť dobrú street fotku. Jeden z jednoduchých spôsobov je tzv. ‘fishing‘ – kedy čakáš pri nejakom zaujímavom pozadí, budove či mieste na niekoho a keď príde odfotíš ho. Ak so street fotkou začínaš, je to super technika. Ak však chceš napredovať, musíš sa prinúťiť a prekonať. Fotiť širokouhlým objektívom (35mm, 28mm,…) a dostať sa blízko – fyzicky i emočne.
Ak tvoje fotky nie sú dostatočne dobré, znamená to, že nie si dostatočne blízko — Robert Capa
Bez odvahy žiaden úspech
Na to, aby si ukázal, že máš odvahu samozrejme nemusíš fotiť street photo. Ale pravda je taká, že bez odvahy v pouličnej fotke nebudeš mať žiadny úspech. Nie úspech ako lajky na sociálnych sieťach. Ale osobný úspech – pocit väčšej hrdosti na svoje fotky, pocit rastu a zlepšovania sa. Pocit väčšej istoty. A to potrebujeme všetci.
Strach, človek a fotograf
Úprimne si myslím, že pouličná fotografia je ten najlepší žáner fotografie. Je to žáner, ktorý z nás robí viac ľudí. Navzájom komunikujeme s cudzími ľuďmi. Posiľnujeme si sebaistotu. Sme smelšími a učíme sa byť vnímavými. Fotíme čoho sa bojíme a tak sme silnejšími. Sme tiež lepšími fotografmi – smelší. Máme väčšiu odvahu urobiť viac. Máme silu výjsť z komfortu. Dokážeme premeniť strach z pána na sluhu a využiť ho.
Záver
Aký je zmysel tvojho života? Zmyslom pre Teba môže byť všeličo. Je však dôležité, aby bol uspokojujúci. Dával skutočný zmysel, pomáhal ti napredovať a určoval ti priority.
Pre mňa fotografia určite nie je zmyslom života, ale skôr nástrojom pre lepší život. Pomáha mi zväčšiť ocenenie. Pomáha mi prekonávať sa. Pomáha mi oddychovať. Pomáha mi byť sťastnejším.
Preto ma prosím, necháp zle. Cieľom tohto článku nie je ponížiť každého kto nefotí street a tvrdiť, že len street photo z Teba spraví skutočného fotografa, silného jedinca a úspešného človeka. Cieľom je len pozdvihnúť pouličnú fotografiu a pomôcť, v prípade, že sa ti pouičná fotka páči – začať s ňou a vyskúšať. Povzbudiť ťa. K tomu slúžia aj nasledujúce zadanie.
« Keď budeš najbližšie fotiť, skús pouličné portréty – pýtaj sa cudzích ľudí, či ich môžeš odfotiť. Úlohou je dostať minimálne 10 odpovedí „NIE“. Myšlienkou je prinútiť sa osloviť ľudí a prekonať svoj strach. AKý bude výsledok? Získaš väčšiu istotu z odmietnutia. Zistíš, že v skutočnosti nie je tak veľa ľudí, ktorým by vadilo, že si ich odfotíš. »
Čo si o tom myslíš? ~ Napíš do komentárov..
