Vždy keď mi niekto napíše mail alebo správu o tom, ako mu pomáha náš blog a aký je happy, že ho objavil, veľmi ma to poteší. Píšu mi ľudia z rôznych miest a často majú aj rôzne otázky. Jednou z nich bola: „Čo je to pushovanie a pullovanie filmov?“ Čo to je a aký je jeho zmysel si preto povieme dnes v tomto článku.
Predtým ako budeme hovoriť o pushovaní a pullovaní filmu, si potrebujeme zadefinovať niečo čo určite veľa z nás pozná. Čo je to ISO? ~ ISO je systém označovania rýchlosti filmu, ktorý nám prezrádz jeho citlivosť na svetlo. Čím menšie číslo, tým menej je film citlivý na svetlo, zatiaľ čo, čím väčšie číslo, tým viac citlivý na svetlo je. Napríklad, veľmi dostupný a obľúbený film Fuji Superia 400 – 400 je číslo ISO, a teda jeho citlivosť.
Normálny proces
Pre lepšie porozumenie pushovania a pullovania, povedzme si najprv ako to zvyčajne pri fotení je. Povedzme si o tzv. normálnom procese. Normálny proces je taký, pri ktorom robíš to, čo máš. Ak si kúpiš Kodak Gold 200, fotíš ho ako 200 a dáš ho vyvolať alebo vyvoláš ako 200ku. Ak máš Ilford HP5+ 400, fotíš ho ako 400 a vyvoláš ako 400. Ízy!
Pushovanie a pullovanie počas fotenia
Keď film pushuješ, v zásade nastavíš svoj fotoaparát na vyššie ISO ako film v skutočnosti má – hovoríš, tým fotoaparátu, že film, ktorý je vnútri je viac citlivý na svetlo ako v skutočnosti je. Tak získaš aj pri zlých svetelných podmienkach rýchlejšie expozičné časy. Taktiež to má za následok podexponovanie filmu – menej svetla prejde na film. To si bude vyžadovať, vyvolávať ho dlhšie pre kompenzáciu podepxponovania (film, ktorý si pushoval zo 400 na 800, vyvoláš ako 800). O tom, ale neskôr.
Možno sa, ale pýtaš, prečo by niekto chcel a potreboval svoj film pushovať? Robí sa to, keď potrebuješ „rýchlejšie“ fotiť v zlých svetelných podmienkach. Táto technika je veľmi zaužívaná pri fotení na čiernobiely film.
Dôležité je poznamenať, že keď film pushuješ, nastavenie musíš zachovať počas celého fotenia filmu, až keď ho nedofotíš – nemôžeš si v polke rolky zmeniť ISO naspäť. Prečo? Vyvolávať ho už nebudeš podľa ISO, ktoré film má, ale podľa toho aké bolo nastavené, a tak by si skončil s polkou rolky podexponovanou, zatiaľ čo zvyšok by bol dobre vyvolaný. Nedá sa vyvolať časť tak a časť tak.. ibaže by sa dalo… 😀
Keď naopak nastavíš svoj fotoaparát na nižšie ISO ako je tvoj film, film tzv. pulluješ (ťaháš). Fotoaparát si tak myslí, že máš vo fotoaparáte film s nižším ISO ako v skutočnosti je a tak dovolí, aby prešlo viacej svetla na film, čím ho preexponuješ. Robí sa to hlavne s farebným filmom, pre dosiahnutie väščej saturácie a krásne osvetlené fotky. Určite si teraz myslíš, že keď si film s ISO 400 fotil ako 200 tak ho potrebuješ aj vyvolať ako 400. Nuž, v tomto prípade tomu tak nie je.
Pushovanie a pullovanie počas vyvolávania
Na to, aby sme porozumeli pushovaniu/pullovaniu počas vyvolávania, potrebujeme porozumieť dvom veciam: (1) z čoho sa film skladá, (2) ako sa film vyvoláva. Začnime najprv jednoduchým vysvetlením z čoho sa film skladá.
Z čoho sa film skladá
Čiernobiely film a farebný sa líšia, ale v zásade je film tvorený podkladovou vrstvou, na ktorej je svetlocitlivá vrstva emulzie, ktorá sa skladá z miliónov kryštálikov halogenidov strebria. Táto emulzia sa skladá z bezfarebných zlúčenín striebra a draslíka. Farebný film má týchto čiernobielych citlivých vrstiev niekoľko, najčastejšie tri – jedna reagujúca na modré, druhá na zelené a tretia na červené svetlo. Keď niečo odfotíš, svetlo dopadne na film, vznikne chemická reakcia, vďaka, ktorej je obraz zachytený na filme (tzv. latentný obraz). Na niektorých miestach svetla dopadlo viacej, na iných menej.
Ako sa film vyvoláva
Keď vyvolávaš film, vyvolávaš tie miesta,na ktoré dopadlo svetlo, ktoré boli osvetlené – kde vznikla chemická reakcia. Pri klasických čiernobielych filmoch sa vo vývojke premenia najexponovanejšie časti filmu, teda tie najviac osvetlené na čierne alebo sivé. Zvyšné halogenidy, ktoré neprišli do kontaktu so svetlom, sa v ustalovači rozpustia. Dva faktory, ktoré určujú ako svetlá/tmavá fotka bude je (1) ako veľa svetla dopadlo na film – aká silná bola chemická reakcia, a (2) ako dlho bol film vyvolávaný. Čím dlhšie budú osvetlené miesta vyvolávané, tým svetlejšia fotka bude.
Keď film pushuješ pri vyvolávaní, vyvolávaš ho dlhšie ako by mal byť. Toto sa robí s podexponovaným filmom. Ako sme si ale povedali, vyvolávať sa budú miesta, ktoré boli osvetlené – lebo len tam vznikla chemická reakcia, a preto bude čo vyvolať. Miesta, ktoré neboli osvetlené dostatočne, či vôbec, nebudú svetlejšie len preto, že ich necháš vyvolať dlhšie. Nebude čo vyvolať. Pushovanie počas vyvolávania dokáže zosvetliť tmavé a podexponvané miesta na fotke (tiene), ale žiadne zázraky nečakaj.
Toto zvýšenie expozície – kedy svetlé miesta ešte viacej zosvetlíš, pričom tiene ostávajú viac menej rovnaké, má za následok zvýšenie kontrastu a zrnitosti filmu.
Pullovanie filmu počas vyvolávania, je podobné ako pushovanie, ale s opačným efektom. Robí sa to keď bol film nadmieru exponovaný a má nižší kontrast. Pullovanie farebného filmu však určite neodporúčam. Prečo? Pri vyvolávaní farebných negatívov je čas dosť krátky a preto pri vznikajú také ploché, alebo tupé fotky bez formy a farieb.
Načo to robiť?
Niekto by mohol prísť k záveru, že kupovať teda filmy s vyšším ISOm nie je za potreby. Kúpim si len jeden film s ISO200 a budem ho pushovať – ušetrím tak a však, výsledok je +/- rovnaký… Hmm, technicky vzaté, mohlo by to fungovať, ale prosím, nerob to. Prečo?
Keď film pushuješ/pulluješ až príliš, zlé veci sa dejú bratu. Pri farebnom filme, vznikajú divné farby, zrnitosť je nechutná a fotky niekedy až nepoužiteľné. Skúšal som to so Superiou X-Tra, naozaj neodporúčam. Na druhej strane, niekedy taká vloudená chybička môže priniesť vcelku zaujímavé výsledky, no vo väčšine ide o sklamania. Preto pushujem len čiernobiely film a riadim sa pravidlom, pushovať film tak o 3 ISO max. Viac nie. (Príklad: ISO100 na ISO400 – 100, 200, 400 – o 3 ISO viac) Samozrejme, neexistuje žiadne pravidlo, toto je skôr z môjho skromného pohľadu pre dosiahnutie pekných a použiteľných výsledkov.
Než už sa rozhodneš akokoľvek, treba pamätať na to, že hoci výrobcovia pripúšťajú túto možnosť fotenia, určite ju však neodporúčajú vzhľadom na nevyspitateľnosť výsledku. Mne sa pri fotení už vyššie spomínanej Superia X-Tra vždy stalo, že film mal tiene do zelena a zrno, ktoré sa nedalo označiť za krásu. Preto ak sa nebojíš riskovať, choď do toho. Možno sa ti podarí získať výsledky ako Jonathan Canlas, ktorý pushol Portru 400 na 3200!! Blázon. 😀
Čo sme sa teda naučili?
Naučili sme sa, že pushovanie a pullovanie filmu nemá za následok zvýšenie expozície ako takej. Ide o zvýšenie alebo zníženie kontrastu fotky. Malá pomôcka na záver:
Pushovanie filmu – keď sú zle svetelné podmienky a potrebujem zachovať rýchly expozičný čas
— Zvýšenie kontrastu, zvýšenie zrnitosti, zosvetlenie fotografie
Pullovanie filmu
— Zníženie kontrastu, výsledkom je „plochý“ záber, ztmavenie fotografie
Už si to skúšal? Aké boli výsledky? Podeľ sa snimi na našom Facebook-u alebo komentuj nižšie pod článkom.
