Film – to, o čom je celý tento blog. To, k čomu všetci zdieľame lásku a sympatie. Tento článok je venovaný len a len jemu. Pomôže Ti túto lásku prehĺbiť, a rozumieť mu. Povieme si o ňom snáď všetko, a verím, že sa niečo nové naučíš.
V prvej časti sa dozvieme:
- Formát filmov
- Druhy filmov
Najpv, si ale zadefinujme film. Čo to je film? Čo by si povedal? ~ Poučka hovorí, že film je pás alebo list priesvitnej bázy, ktorá je na jednej strane potretá svetlocitlivou emulziou, ktorú tvoria milióny malých kryštálikov halogenidov striebra. Veľkosť týchto kryštálikov udáva citlivosť, kontrast a rozlíšenie daného filmu.
Formát filmov
Filmy sa delia podľa formátu. V dnešnej dobe už ich veľa nie je, spomenieme si len tie ktoré sú k dispozícii, a s ktorými sa môžeš stretnúť.
Film 35mm formátu – Kinofilm
Nejpoužívanejší a najrozšírenejší film, ktorý dnes existuje. Je označovaný aj ako 135. Navinutý je na cievku v svetlotesnej kovovej či plastovej kazete. Pri fotení je vyťahovaný z kazety cez štrbinu vyloženú čiernym zamatom, ktorá neprepúšťa svetlo. Po dofotení je treba film previnúť späť do kazety. Jeho veľkou výhodou je cena, dostupnosť a jednoduchosť pri používaní. K dispozícii sú rolky po 24 alebo 36 záberov. Fotoaparát, ktorý fotí na kinofilm je napríklad Canon AE-1 (zrkadlovka), Zorki 4 alebo Zenit prípadne Konica Big Mini (kompaktný fotoaparát). Veľkosť jedného záberu na negatíve je 35x24mm.
Zvitkový film – 120
Tento film je zavinutý v širšom páse (6cm) a je prilepený na papier, spolu namotaný na cievku. Pri fotení sa film previnie celý na druhú cievku umiestnenú na opačnej strane fotoaparátu. Výhodou je väčšia veľkosť a tak kvalitnejší negatív. Nevýhodou je zase možnosť fotiť maximálne 12 záberov a jeho vyššia cena. Fotoaparát, ktorý fotí na zvitkový film je napríklad Yahica Mat-124G.
Plochý (listový) film
Plochý listový film je film, ktorý sa používa pri veľkofotmátových fotoaparátoch. Nie je namotaný na cievku, jednotlivé listy sú balené v škatuliach a je možné sním pracovať len v úplnej tme. Najrozšírenejšie rozmery sú 10x13cm, ale k dispozícii sú aj vo väčších rozmeroch, dokonca až 50x60cm.
Okamžitý – Instant film
Tento film je dnes menej dostupný, no stále sa nájdu spoločnosti, ktoré ho vyrábajú. Najrozšírenejšou je Fuji a jej Instax alebo firma Impossible Project. Predáva sa v rôznych veľkostiach, v balíčkoch po 8 alebo 10 kusov. Krycí papier sa vysunie po založení celého balíčka do fotoaparátu a jednotlivé fotky sa vysúvajú pri každom odfotení.Legendou sú už dnes nevyrábané Polaroidy.
Druhy filmov
Bežne sa používajú 3 druhy filmov: čiernobiely, farebný negatívny a farebný pozitívny. Taktiež existujú aj rôzne druhy pre okamžitú – instantnú fotografiu.
Z čiernobielych filmov sa vyvolávajú čiernobiele negatívy a z tých, sa potom pripravujú čiernobiele fotografie. Pri farebnom filme, sa vyvolávajú farebné negatívy a z nich následne, farebné fotografie. Snímky odfotené na farebnom pozitívnom filme sa po vyvolaní dajú premietať ako diapozitívy.
Keď si film kúpiš, bude zabalený v škatuľke, na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie. Filmy majú rôznu citlivosť, ktorá sa udáva v stupňoch ISO. Priemerná citlivosť filmov dnes, je 400 pre čiernobiele filmy a 200 pre farebné filmy. Filmy s nižším ISO ako 200, t.j. 100, 50… poskytujú kvalitnejšie fotky, ale potrebujú dlhšie expozičné časy alebo väčší otvor clony. Citlivejšie filmy ako 200, t.j. 400, 800… sú flexibilnejšie pri zachovaní dobrej kvality snímok. Filmy s ISO400 a vyššie umožňujú fotenie aj pri zlých svetelných podmienkach.
Čiernobiely film
Sivý povrch filmu tvorí svetlocitlivá vrstva emulzia halogenidov striebra. Pri čiernobielom filme sa skladá z bezfarebných zlúčenín striebra a draslíka. Pri exponovaní a teda pri odfotení vznikne chemická reakcia. Emulzia ju ukrýva v sebe – tzv. latentný obraz, ktorý je potrebné chrániť pred svetlom až do vyvolania filmu.
— Vyvolávanie čiernobieleho filmu
Pri klasických filmoch sa pri vyvolávaní premenia najexponovanejšie – najviac osvetlené miesta na čierne alebo sivé. Neskôr sa halogenidy, ktoré neprišli do kontaktu so svetlom v ustalovači rozpustia. Na filme ostanú len miesta, ktoré predstavujú tie najsvetelnejšie. Výsledkom po celom vyvolávaní je negatív.
Tieto nákresy zobrazujú zväčšenú plochu klasického čiernobieleho filmu. Prvý nákres vľavo zobrazuje tzv. latentný obraz. Nie je vidno žiaden rozdiel medzi kryštálikmi, ktoré osvetlené boli, a ktoré nie. Druhý (v strede) zobrazuje reakciu filmu s vývojkou. Chemikálie vo vývojke preniknú cez emulziu a v osvetlenom kryštáliku sa zredukuje striebro, čím kryštálik sčernie. Tretia situácia zobrazuje najdôležitejší krok, kedy ustalovač rozpustí všetky nevyvolané halogenidy v emuzlii a v poslednej fáze, pri praní filmu ostanú len čierne – zredukované striebro. A tieto tmavé časti predstavujú najviac exponované miesta na filme.
— Chromogénny čiernobiely film (C41)
Chromogénny čiernobiely film je taký, ktorý je možné vyvolať farebným procesom (C41), teda spolu s farebnými filmami. Je ním napríklad film Ilford XP2 Super 400.
Emulzia tohto filmu je narozdiel od klasického čiernobieleho filmu obohatená o farbotvornú zložku. Po exponovaní v tomto filme nenastane žiadna zmena. Pri vyvolávaní sa v exponovaných častiach vytvorí čierne striebro. Vedľajšie zložky premenia molekuly farbotvornej zložky na farbivo s hnedkastým (sépiovým) nádychom. Nasleduje bieliaci ustalovač, ktorý rozpustí všetko ščerneté striebro a neexponované halogenidy striebra ako pri klasickom procese. V emulzii tak ostávajú len molekuly farbiva, ktoré vytvárajú negatívny obraz.
— Ako si vybrať čiernobiely film?
Pri voľbe čiernobieleho filmu musíš zohľadniť to v akých podmienkach budeš fotiť, a teda rozhodnúť sa pre určitú citlivosť ISO. Je dôležité, ale pamätať a to, že čím citlivejší film je, tým väčšiu zrnitosť má. Filmy s rôznou citlivosťou sa líšia aj kontrastom – menej citlivé filmy sú o niečo kontrastnejšie ako vyššie.
Ja osobne fotím na jednu značku filmu s citlivosťou ISO 400, konkrétne Ilford HP5+. Výhodou je to, že ho už poznám a viem otestovať jeho reakciu v rozličných svetelných podmienkach. Tak viem ako sa správa a aké výsledky mi dokáže ponúknuť – aké vlastnosti má pri preexponovaní a podexponovaní.
Farebný film
Farebný film má vrstiev svetlocitlivých halogenidov striebra niekoľko. Najčastejšie sú tri: jedna reagujúca na modré, druhá na zelená a tretia na červené svetlo (RGB).
— Vyvolávanie farebného filmu
Farebný negatívny film (proces C-41)
Pri vyvolávaní tohto filmu sa používa jediná farebná vývojka, ktorá indukuje v každej z vrstiev tvorbu čierneho striebra (podobne ako pri čb) spolu s tvorbou farbiva. Toto striebro a zvyšok halogenidov sa potom v bieliacom kroku vyplavia a ostáva len farebný obraz.
Farebný pozitívny film (proces E-6)
Tieto filmy sa vyvolávajú trošku komplikovanejším spôsobom. Najprv sa vyvolá v čiernobielej vývojke, čím sa v každej vrstve emulzie vytvorí negatívny obraz z osvetlených halogenidov striebra. V druhom kroku sa film vyvolá ešte raz, tentokrát vo farebnej vývojke, čo vytvorí pozitívny farebný obraz v každej vrstve.
— Ako vybrať farebný film?
Pri výbere farebného filmu musíš zohľadniť viac faktorov ako pri čiernobielom, vzhľadom k tomu, na väčšie množstvo možností. V prvom rade sa musíš rozhodnúť či chceš mať konečný výsledok negatív, alebo pozitív. V čom je rozdieľ?
Vo všeobecnosti, fotenie na negatív je jednoduhšie. Film je pružnejší a milosrdnejší pri jeho podexponovaní či naopak preexponovaní. Dá sa na ňom ľahšie učiť a experimentovať. Na druhej strane diapozitív si vyžaduje precíznejšie fotenie. Vyžaduje si dobré nastavenie clony, expozície…
Ďalšia vec, ktorú je dobré zohľadniť, a o ktorej sme už hovorili je citlivosť filmu. Pre farebné filmy platí to isté čo pre čiernobiele – zrnitosť filmu sa zvyšuje zvyšovaním citlivosti. Teda čím väčšie ISO, tým viac zrna…
Taktiež je dobré zhodnotiť námet, ktorý budeš fotiť. Každý film sa správa inak – svojou sýtosťou farieb, kontrastom a tónovaním sa hodí na niečo viac, iné menej.
Titulná fotka: Andrey Konstantinov — Unsplash
