Ak poviem, že cestovanie je dnes dostupnejšie než kedykoľvek predtým, asi ťa tým neprekvapím. Možno práve tí z nás, ktorí žijeme v strednej Európe, s tým budeme súhlasiť ešte viac.
Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že poloha Slovenska je priam stvorená na cestovanie do iných krajín. V okolí sa nachádza niekoľko letísk a behom pár hodín sa dá ľahko, jednoducho a pomerne lacno dostať aj na druhý koniec našej planéty.
Hoci pandémia CoV-19 cestovanie lietadlom; a cestovanie vôbec, na chvíľku spomalila, cestovať sa opäť dá, čo sme možno mnohí už tohtoročné leto aj využili.
Michael Djibril
Samotnému cestovaniu často predchádza radostné plánovanie a potom zopár hodín prokrastinácie, kým sa na poslednú chvíľu pobalíme.
Pre mňa to však nie je všetko. Pred cestou často premýšľam, aký film si so sebou vezmem, koľko ho budem potrebovať a ako zabezpečiť, aby sa film dostal bezpečne z bodu A do bodu B – najmä pri ceste lietadlom. Keďže som nedávno takúto cestu absolvoval, rozhodol som sa s tebou podeliť o to, ako sa na tieto radosti a starosti čo najlepšie pripraviť a na čo pamätať.
Cestovanie s filmom lietadlom — v čom je problém?
Predtým ako sa pozrieme na konkrétne spôsoby, ako s filmom lietať, možno by bolo dobré si povedať, prečo cestovanie lietadlom s filmom môže byť problematické.
Vo všeobecnosti platí, že všetky filmy s plynutím času degradujú – či už ide o ich hodnotu alebo kvalitu. Film a jeho emulzia tvoria organický produkt, na ktorý vplývajú vlhkosť, teplota a iné prirodzene sa vyskytujúce energetické žiarenie.
Tento efekt degradácie je prirodzený a nazýva sa zahmlievanie. Hoci je prirodzený, zvyčajne ho vnímame ako nežiaduci, pretože znižuje kontrast filmu a zvyšuje jeho zrnitosť.
Z tohto dôvodu sa snažíme za každú cenu vhodne a správne skladovať filmy. Avšak pri cestovaní lietadlom je najčastejším problémom bezpečnostný RTG skener, cez ktorý batožina prechádza počas bezpečnostnej kontroly. Tento skener spôsobuje rovnaký degradačný efekt, avšak omnoho rýchlejšie.
Čo sa s filmom deje pri RTG skenovaní na letisku?
Jadrom celého letiskového RTG prístroja je dvojica elektród – katódy a anódy – umiestnených v sklenenej vákuovej trubici. Katóda v tomto prístroji slúži ako lampa, ktoré generuje vysokoenergické svetelné žiarenie.
Keď tvoj kufor prechádza týmto prístrojom, nachádza sa presne medzi katódou a prijímacím digitálnym snímačom. Lúče katódy počas skenovania prechádzajú cez predmety v tvojom kufri, pričom niektoré fotóny sa zachytia na hustých štruktúrach, zatiaľ čo cez mäkké tkanivá a štruktúry voľne prejdú. Výsledky tohto žiarenia sa následne zachytia na digitálnom snímači, ktorý ich prenesie do počítača a na monitore pracovníci vidia vizuálnu reprezentáciu toho, čo sa v kufri nachádza.
Rôzne filmy a rôzne skenery budú mať rôzny vplyv na tvoj film, no najčastejšie zmeny a dôsledky sú nerovnomerné zahmlievanie, nízky konrast a zvýšená zrnistosť.
Hoci je fotografický film vyrobený tak, aby reagoval na viditeľné svetlo a nie je citlivý na röntgenové žiarenie, toto žiarenie má na fotoemulziu vplyv. Problémom je, že žiarenie za sebou zanecháva stopu a tieto stopy sa po opakovanom skenovaní hromadia a vrstvia jedna na druhú. Na filme sa tak môžu vyskytnúť viditeľné zmeny.
Letiská v niektorých krajinách prechádzajú z tradičných RTG skenerov na tzv. CT (Computed Topography) skenery.
Princíp, akým fungujú, je podobný, avšak CT skenery sú rúrkové zariadenia, ktoré v priebehu niekoľkých sekúnd vytvoria stovky röntgenových snímok. „Lampa“ a snímač rotujú okolo predmetov vo vnútri. Všetky tieto snímky sa potom skombinujú a vytvoria trojrozmerný model obsahu kufra či tašky. Ich výhodou je, že z batožiny nemusíš nič vyberať, ako sme boli zvyknutí. Všetky veci, ako počítač a hygienické pomôcky, môžeš nechať v kufri.
CT skenery sú údajne oveľa škodlivejšie pre fotografický film ako RTG, keďže sú približne 250-krát intenzívnejšie ako typické röntgenové prístroje. Zatiaľ ich začali používať najmä v USA a v Austrálii, kde som ich osobne videl. Letisko Schipol v Amsterdame je prvým letiskom v EÚ, ktoré CT skenery má.
Ako minimalizovať poškodenie filmu pri cestovaní:
- Psychicky sa pripraviť
- Vziať si so sebou filmy s nízkym ISO
- Prísť na letisko včas
- Mať filmy v príručnej batožine
- Požiadať o vykonanie ručnej kontroly
- Kúpiť si film v mieste destinácie
Psychicky sa pripraviť
Možno to znie úsmevne, ale prvou vecou, ktorá mi najviac pomáha, je vnútorná príprava na to, že nie všetko musí výjsť tak, ako si predstavujem. Ak si uvedomujem, že každé letisko je iné a pracovníci na ňom môžu byť rovnako príjemní aj nepríjemní, pomáha mi to komunikovať s väčším pochopením a vyhnúť sa zbytočným komplikáciám.
Vziať si so sebou filmy s nízkym ISO
Hoci všetky filmy časom prirodzene degradujú, všimol som si, že filmy s vysokým ISO degradujú rýchlejšie, a rovnako to platí aj v prípade RTG žiarenia.
Filmy s vyšším ISO sa časom a pod röntgenovým žiarením rýchlejšie znehodnocujú.
Filmy s vyšším ISO sú citlivejšie na svetlo, ale aj na vonkajšie vplyvy, ako napríklad RTG žiarenie. Preto ďalším tipom je vybrať si na cestu film, ktorého ISO je nižšie ako ISO 800.
Prísť na letisko včas
Cestovanie je samo o sebe stresujúce. Preto sa snažím prísť na letisko včas, aby som mal dostatok času v prípade problémov s kontrolou batožiny a nebol nervózny, že let nestihnem.
Mať filmy v príručnej batožine
Odbavená batožina, ktorú tiež voláme „checked luggage“, je batožina, ktorá putuje do brucha lietadla a bude skenovaná podobne ako tá príručná. Avšak, na rozdiel od „cabin luggage“, odbavená batožina je skenovaná s väčšou dávkou RTG žiarenia. Väčšia dávka znamená väčšie stopy žiarenia a rýchlejšiu degradáciu fotoemulzie. Preto je najlepšie film nosiť so sebou a mať ho v príručnej batožine.
Pre zníženie nedorozumení sa mi osvedčilo filmy balíť v priehľadných uzatvárateľných vreckách. Niekedy ich dokonca vyberiem z obalu (papierovej krabičky), aby bolo na prvý pohľad jasné, čo sa vnútri nachádza. Vďaka tomu sa mi darí minimalizovať všetky možné vizuálne prekážky a uľahčiť tak prácu pracovníkom letiska a v konečnom dôsledku ušetriť čas aj sebe.
Pred mojou cestou do Beninu, kde som so sebou vzal Kodak Colorplus 200, som pri plánovaní narazil na olovené vrecká, tzv. film guard bags, ktorých úlohou je chrániť film pred RTG žiarením pri letiskovej kontrole. Hoci ich mnohé obchody odporúčajú, osobne sa im vyhýbam a neodporúčam ich kúpu.
Problém, na ktorý som narazil, je, že tieto olovené vrecká bránia pracovníkovi letiska vidieť obsah tohto vrecka. Len zbytočne vytvárajú priestor pre nedorozumenie, zdržanie sa, či dokonca opätovné oskenovanie filmu mimo vrecka a odmietnutie prosby o vykonanie ručnej kontroly. Toto sa mi už stalo v Londýne, vo Viedni a v Palerme.
Ďalšou nevýhodou je, že tieto vrecká pridávajú na váhe. A nie málo. Moje vrecko má veľkosť približne 35×35 cm a váži okolo 500 g.
Požiadať o vykonanie ručnej kontroly
Pri príchode ku kontrolnému bodu sa snažím pripraviť si priehľadné vrecko s filmom a slušne poprosiť príslušného pracovníka letiska o vykonanie ručnej kontroly. Upozorním ho, že sa jedná o fotografický film, ktorému RTG žiarenie škodí. Ak s tým súhlasí, odovzdám mu film, aby na ňom vykonal výtery na detekciu výbušnín.
Ak so sebou plánuješ vziať veľa filmov a fotiť na rôzne ISO, môže byť praktické oddeliť vysoko citlivé filmy a mať ich vo zvlášť vrecku. Pracovník letiska tak bude ochotnejší ručne skontrolovať menšie množstvo filmu.
Hoci nie je pravdepodobné, že ti bude vykonanie ručnej kontroly odmietnuté, môže sa to stať. Ak sa na to psychicky pripravíš, bude sa ti to ľahšie akceptovať. Na niektorých menších letiskách totiž majú skenery, ktorých žiarenie nijako nepoškodí film. Preto letisková smernica podnecuje pracovníkov letiska k tomu, aby skenovali všetko.
Kúpiť si film v mieste destinácie
Ten najlepší spôsob, ako sa vyhnúť poškodeniu filmu, je kúpiť si ho čerstvý. Ak mi to okolnosti umožňujú a v destinácii, na ktorú sa chystám, sa nachádza nejaký obchod, radšej si ho tam kupujem. Už viac krát sa mi stalo, že takéto rozhodnutie obohatilo moju dovolenku a umožnilo mi spoznať ďalších príjemných ľudí, ktorí fotia film v inej krajine, alebo dokonca získať nových priateľov.
Potom, čo film vyfotím, nechávam si ho spracovať na mieste dovolenky. Spracovaný film je odolný voči RTG žiareniu, čo mi umožňuje bez väčších starostí priniesť negatívy domov.
Prajem ti bezpečnú a šťastnú cestu, priateľ!
Toto bolo niekoľko spôsobov, ktoré mi vždy pomáhajú si dovolenku užiť bez zbytočných ťažkostí. Hoci cestovanie s filmom nemusí byť jednoduché, neznamená to, že sa to nevyplatí. Fotky z dovolenky sú predsa práve tie, ktoré máme často najradšej. Ako to riešiš ty?
Diskusia
velmi dobre zrhnute Djibril 🙂 mojich 5 centov k teme – nikdy sa mi nestalo, ze by mi odmietli hand check na letisku. Netreba sa bat slusne opytat. Nosim rtg shield vrecko so sebou, ale vzdy s usmevom poziadam o hand check a doposial som problem nemal. Naposledy v Londyne som sice cakal asi 20 minut, ale ak clovek pride na letisko skor, stoji to za to. Testoval som pustat filmy cez male CT skeneri na rucnu batozinu a nikdy som nemal presvity ani zavoj a to s vreckom aj bez neho. Ine to je pri zvitkových filmoch – ked som letel z NYC, zopar zvitkacov malo zvlastny zavoj, odvtedy davam zvitkace do vrecka. Ako pises, dolezite je, aby ludia nedavali film do velkej batoziny a vzdy film stocili do kazety, ak nestihli dofotit, pretoze tak, ako tesnenia kazety filmu, aj tesnenia fotoaparatu mozu svetlo pri skenovani / ziareni prepustit. Dalsia moznost, ako cestovat headache free je vyvolat filmy v krajine, kde cestujeme a domov doniest iba spracovane filmy. Plati to predovsetkym pre krajiny, kde su zname profesionalne laby 🙂 taka navsteva carmencity, indie alebo safelight stoji za to. Pozdravujem Ta.
Ďakujem, Samo! Je skvelé čítať, že taký skúsený človek ako ty to vníma podobne. Pozdravujem ťa späť a ďakujem za zdieľanie tvojich skúseností! 🙂
Osobne môžem povedať že pri cestovaní lietadlom po Európe je vyžiadanie ručnej kontroly filmov síce možné, ale väčšinou mi bolo zamietnuté a filmy boli poslané rovno do skenera (naštiastie cestujem s filmami max do ISO400). Obrovský rozdiel je ak cestujete lietadlom po USA. Tam som nikdy nebol odmietnutý (myslím že to ani odmietnuť nemôžu) a filmy mi boli vždy skontrolované ručne, dokonca je tam na letiskách na každom kroku ceduľa s upozornením, že ak cestujete s filmami máte požiadať o ručnú kontrolu. Preto keď cestujem po Európe mám väčšinou len dva-tri filmy, naproti tomu v USA cestujem kľudne aj s dvadsiatimi a nemusím sa báť že o tie filmy prídem. Toľko k mojej skúsenosti. Mimochodom ďakujeme za pekné články!