Ku Bronice som sa dostal viac menej náhodou, keď som si ako obyčajne prezeral na bazoši kategóriu „Analógové fotoaparáty” a tu na mňa vyskočil inzerát z Košíc od nejakého Mateja T. (ak by toto náhodou čítal tak ho týmto pozdravujem 🙂 ). Vtedy som veľmi váhal a nevedel sa rozhodnúť medzi Mamiyou 645 a Bronicou. Obe boli z Košíc, obe v zhruba rovnakej cenovej kategórii. Navyše, jeden môj kamarát Mamiyu má, takže som vedel do čoho by som šiel. No i tak som sa rozhodol pre raritnejšiu „Broňu“. 🙂 Keď som sa potom na jeseň 2018 s Matejom stretol a on mi povysvetľoval čo a ako, hneď som vedel že som sa rozhodol správne.

Zenza Bronica S2 je stredoformátová (SLR) zrkadlovka s rozmerom políčka 6×6 cm, vyrábaná Japonskou firmou Bronica, od roku 1965 do roku 1977. Vtedy ju vystriedala novšia verzia S2A a EC.

Historické okienko

Firma so sídlom v Tokiu, založená v roku 1947 Zenzaburōm Yoshinom, sa vyrábaniu fotoaparátov začala venovať až v roku 1959. Predtým vyrábala rôzne dekoračné predmety, zapaľovače, tabatierky, hodinky a podobne. Yoshino po vzore velikánov ako je Leica či Rollei predstavil vytvorenie vysoko presného a modulárneho systému zrkadloviek s jedným objektívom vlastného dizajnu.

Prvý prototyp nesie latinský štítok „ZENZA BRONICA“ – konkrétne Bronica Z a prvýkrát sa objavila na výstave Philadelphia Camera Show v marci 1959. Krátko na to, ho po doladení niektorých detailov premenovali na Bronica D (Deluxe). Neskôr Bronica zaviedla optiku a objektívy svojej vlastnej výroby v spolupráci s firmou Seiko.

Zenza Bronica v skratke

Výrobca: Bronica Co., Ltd. (Japonsko)
Rok výroby: 1965
Druh fotoaparátu: stredoformátová zrkadlovka
Film: zvitkový film – formát 120 alebo 220
Formát: do štvorca – 6 x 6
Počet fotiek: 12 (120), 24 (220)
Expozičné časy: B, 1, 1/2, 1/4, 1/8, 1/15, 1/30, 1/60, 1/125, 1/500, 1/1000 and ‘X’ (1/40).
Rozmery: 100mm x 100mm x 140mm
Váha: 1.790 kg

Ako cvaká?

Časti fotoaparátu

zenza bronica s2 časti fotoaparátu

Ostrenie

O správne zaostrenie sa stará matnica so skríženými klinmi. Obraz v strede sa javý ako rozdelený na dve polovice a v momente keď sa „spoja“ do jednej, je obraz ostrý. Veľmi jednoduché a efektívne.

Odňatie zadnej steny

Keď som sa s týmto fotoaparátom zoznamoval nevedel som ani za nič prísť na to, ako z neho dostať zadnú stenu dole. Preto by nebolo odveci spomenúť aj to.

Na ľavej strane fotoaparátu sa medzi uzávierkou a stenou, v ktorej je film, nachádza kus plechu, ktorý bráni v nechcenom exponovaní a osvetlení filmu, ale taktiež aj v odnatí steny. Ak tam ten plech nie je (majú to premyslené, tí Japonci), a chceš teda túto stenu dať preč, musíš tento plech z boku zatlačiť smerom dovnútra a stenu jemne nadvyhnúť a potiahnúť k sebe. Po prvýkrát to znie akoby si tam niečo zlomil, ale nemusíš sa báť, všetko je OK . 🙂

Navíjanie filmu

Určite si sa s podobným princípom zakladania filmu už stretol pri XY podobných foťákoch. Pri niektorých to može byť „maturita“ no pri Bronice to ide pomerne jednoducho.

Prvé, čo musíš spraviť je odklopiť horný kryt, pod ktorým sa skrýva posuvník na otváranie zadných dvierok a posunúť ho smerom doprava k červenej nule.

Po otvorení vyberieš kazetu tak, že zatlačíš k sebe naraz oba „kolíčky“ a kazetu potiahneš smerom k sebe. Novú rolku filmu založ do spodnej časti (neboj sa pri tom pritlačiť na bočné strany kazety – sú ohybné) a zasuň film do prázdnej hornej cievky. Ale pozor, aby si ho mal správnou stranou a nefotil na papier. 😉

Potom už stačí len otočiť ozubeným kolieskom na boku kazety, kým sa šípka na rolke nezarovná so značkou na stene kazety a kolmo ju vložiť späť, kým kolíčky nezacvaknú. Potom už len natoč prvý snímok a bež fotiť. 🙂 Och, a aby som nezabudol, ešte si daj bacha, či máš zvitkový film 120 alebo 220. Podľa toho si nastav koliesko na zadnej bočnej strane foťáku.

Aká Bronica je?

Môj spolužiak raz použil hlášku, ktorá si myslím, že túto krásavicu veľmi dobre vystihuje: “Beštia!“ 🙂 Ja osobne som si ju zamiloval okamžite. Už od prvého momentu s ňou. Dokoonca mi nevadí ani jej väčšia váha. Aspoň mám pocit, že držím kus železa, ktorý sa len tak nerozsype. Je pravda, že vláčiť ju kdesi po horách nie je žiadna výhra, ale budiš, za tie fotky ktoré na ňu spravíš to 100% stojí za to!

Človek pri nej musí byť o trochu precíznejší. Najmä pri ostrení, ktoré je dosť citlivé. Keď sa trafíš, tá ostrosť vybíja dych. Milovníkom zvuku uzávierky sa bude isto páčiť, kedže jej „tresk“ zrkadla je nádherný (pri fotení v tichom lese je krásne počuť aj ozvenu ktorú vytvorí 😀 ).

Jediné čo by som jej z môjho pohľadu vytkol je výška, resp. hĺbka šachty nad matnicou. Občas sa mi stáva, že aj napriek šachte, ktorá by mala tieniť slnku, aby si lepšie videl na matnicu, sa nejaký ten lúč dostane dnu a trochu horšie vidno na to kam ostríš. Ale to je len taký mini detail.

Ako fotí?

Záver

Bronica S2 je  jednoznačne kvalitne zhotovený fotoaparát, ktorý ťa nikdy nesklame. Jednoduchý, no výborne funkčný. Vyžaduje si len cvik, precíznosť, a aby si k nej bol milý. 🙂 Je pravda, že je pomerne zložité na ňu zohnať nejaké to príslušenstvo ako objektívy, či hľadáčiky. No ak to oželieš, podobne ako aj jej váhu, myslím, že je to fotoaparát ako stvorený pre kohokoľvek kto miluje japonskú techniku a pomer strán 1:1 s komponovaním na stred. 🙂 Hoci je týchto krásavíc pomerne málo a na slovensko-českých bazároch sa vyskytujú len zriedka, pravdepodobnejšie narazíš  na Mamiya. Ak náhodou, určite neváhaj a kúp si ju. Bude to stáť za to!

+ Plusy:

Kvalita prevedenia
Jednoduchosť ovládania
Veľký a jasný hľadáčik s možnosťou meniť prizmy
Lupa v „basic“ hľadáčiku

– Mínusy:

Väčšia váha
Šachta by mohla byť o niečo hlbšia
Málo príslušenstva na dokúpenie

2 komentáre

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

%d blogerom sa páči toto: