Ako ku každej veci, aj ku foteniu na film sa dá pristupovať rôzne. Mám veľa známych, ktorí si fotenie na film zamilovali pre pocit a istú slobodu od okamžitého obrazu. Potom sú tu ale ľudia, ktorí si nezamilovali len samotné fotenie, ale aj proces fotenia,vyvolávania a zväčšovania. Takýmto šikovným chalaniskom je aj Lukáš Peter Tóth, ktorého schopnosti v tmavej komore som mu vždy závidela.

Ahoj, povedz nám prosím pár slov o sebe

Čauko, som Lukáš Peter Tóth mám 19 rokov. Už odmalička som fotografiu vnímal ako niečo neobyčajné. Otec fotografoval všetko, a tak som to jedného dňa skúsil aj ja…. a už ma to nepustilo. Baví ma to natoľko, že som fotografiu vyštudoval na strednej škole – kde inde ako na bratislavskej ŠUPke. A práve tam sa u mna zrodil záujem o analógovú fotku. Vďaka školským cvičeniam ma film chmatol a nepustil.

Ako a prečo si začal fotiť na film?

Ako som už spomenul, začalo to na ŠUPke v tmavej komore. Ohúrilo ma, keď som prvý raz vyvolal negatív a zväčšil print. Spočiatku ani nešlo ani tak o finálny výsledok, ale o ten dobrý pocit z veci, ktorú človek sám vytvoril. Práve moment, keď človek otvorí vyvolávací tank a uvidí obrázky na negatíve je pre mňa neopísatelný, kto si nevyvolal vlastný film ten to nepochopí  (no offense, aj negatívy z labu sú super ale….)

Čo fotíš?

Čím fotíš?

Vyskúšal som už mnoho analógových fotoaparátov rôznych formátov. Niektoré ma zaujali viac, niektoré menej – klasika. Čo fotoaparát, to nástroj na zachytenie toho čo vnímam a vidím. Medzi moje oblúbené patrí Nikon F3 a malý Olympus Mju II. Tieto fotoaparáty ku mne jednoducho prirástli. Pomaly, ale isto sa v mojom rebríčku oblúbených fotoaparátov prebíja na vysoké pozície Leica M6, ktorú ešte stále spoznávam.

Čo ťa inšpiruje?