Dôvod prečo mám tak rada túto našu “rubriku” ,je že ma neskutočne baví dozvedieť sa viac o ľudoch ktorí fotia na film. Každý sa k foteniu dostal inak, každý vníma film z inej prespektívy. Už len pre mňa je to veľmi obohacujúci zážitok a preto som rada že, takto môžu o nich zistiť viac aj další ľudia.

S Davidom sa poznám zo školy, bol o dva ročníky vyššie. Musím povedať, že som vždy obdivovala nielen aké fotky fotí, ale aj to, ako dokáže vnímať technickú stránku fotenia. Bolo fascinujúce počúvať jeho rozhovory o tom aký film si kedy kúpil, načo fotí a aký film naposledy volal. Takže som sa veľmi tešila, že tu môžem s ním spraviť rozhovor. Tak poďme nato! 

Ahoj! Povedz nám niečo o sebe

Ahojte volám sa David Mackovič a mám 21 rokov. K foteniu som sa dostal cez môjho otca, ktorému som pri rôznych rodinných udalostiach brával foťák a skúšal som s ním fotiť. Zo začiatku som tomu nevenoval pozornosť, fotografia bola pre mňa skôr iba nástrojom záznamu ostatných hobby. Bavilo ma však skúšať čo s tým veľkým foťákom dokážem odfotiť.

Už od začiatku som fotil digitálnou zrkadlovkou. To mi otvorilo nespočetné možnosti skúšania. Samozrejme postupom času rástli aj moje technologické nároky, hlavne po tom čo som bol prijatý na ŠUPku v Bratislave. Pôvodne som tam nemal vôbec v pláne ísť, nakoľko som si o sebe nikdy nemyslel, že som nejaký umelec. No momentálne fotografiu študujem už tretí rok na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne, takže sa mi to zapáčilo.

Prečo si začal fotiť na film?

Moja prvá skúsenosť s filmom bola na už spomínanej bratislavskej. Vyvolávanie prvého filmu bol silný zážitok, ktorý ma do toho celého nakopol a celé to odštartoval. Potom sa už rozbehol kolotoč kupovania nových foťákov, skúšania filmov, vyvolávania a skenovania. Ale bavilo ma to a baví ma to doteraz. Teraz ešte viac ako kedykoľvek predtým. Tým, že som decko digitálu tak tá práca s filmom je taký trošku fetiš. Všetky tie filmy, foťáky, vývojky, vône, človek si to zamiluje 🙂

A čo vyvolávanie filmov?

Čo sa týka volania filmov, bol to pre mňa rovnako prirodzený proces ako dať film do foťáku. Čiernobiele filmy si volám už od začiatku sám. Postupom času som k tomu pridal aj farebné C41tky a pozitívny proces E6. Takže dnes si volám sám všetky filmy. Aj keď je to časovo trošku náročnejšie ako odniesť filmy do labu. Ale mňa to baví. Páči sa mi že nad tým mám kontrolu. Môžem si robiť push/pull pri farebných filmoch, experimentovať so zrnom pri rôznych vývojkách.

S veľkou silou však prichádza aj veľká zodpovednosť, takže ak sa niečo pokazí, je to vždy len a len moja vina. Ale aspoň sa na tom učím a nemôžem sa na nikoho vyhovoriť. V poslednej dobe som sa uchýlil k zjednodušeniu procesu volania a výberu filmov a radšej sa venujem samotnému foteniu. Preto takmer výlučne teraz fotím na stredný formát, kombo Ilford HP5+ a Kodak Portra 400 spĺňa všetky moje požiadavky.

Čo fotíš?

Nemám nejakú žánrovo vyhradenú tému, ale v poslednej dobe ma bavia denníky. Veľmi ma tiež bavia knihy. Fotiť, robiť výber a následne fyzicky spraviť tú knižku rukami. Ale mojím favoritom medzi žánrami je dokument ktorý podľa mňa nemá absolútne žiadne hranice. Lebo čo zaradiť do dokumentu a čo nie?

Posledného pol roka som strávil na Erasme v Izraeli, čiže moje fotky sú dosť ovplyvnené tým prostredím, ľudmi a tým ako sa tam žije. A samozrjeme veľa som tam fotil na filmyAle ani digitál neležal stranou. Nie som ten typ fotografa – ani takých fotografov nemám rád, keď hovoria že ja som analogista a digitál je shit. Takéto odsudzovanie mi je úplne cudzie, veď nie je predsa jedno ako dobrá fotka vznikla? Keď je dobrá tak je proste dobrá.

Áno, sám som bol taký na začiatkoch, keď som si myslel že pravá a dobrá fotka môže vzniknúť len na zrkadlovku alebo len na film, ale sám dnes fotím na mobil a mám veľa fotiek ktoré by som inak neodfotil. To, že fotíme na film neznamená že automaticky robíme dobré fotky.

Načo fotíš najradšej?

Fuu, ťažká otázka. Keďže trochu trpím tým známim GAS-gear aquisition syndrome, nájsť si ten jeden pravý foťák do konca života je pre mňa ťažké, ba až nemožné. Preto som už za svoju krátku analógovú kariéru prešiel množstvom foťákov. V súčasnosti som však spokojný, mám svoju vysnívanú stredoformátovú Mamiyu 7ii ktorá je pre mňa ten najdôležitejší nástroj aký momentálne vlastním. Ďalej ešte fotím na Contax T2 a Nikon F3. Plus to striedam s digitálom takže o zábavu je postarané.

Čo ťa inšpiruje?

V dnešnej dobe je to vo veľkej miere internet, ale stále ma najviac inšpirujú ľudia, ktorí sú okolo mňa. Mám to šťastie, že sa pohybujem medzi šikovnými ľuďmi a super kamarátmi. To mi dáva veľmi veľa – jednak inšpirácie, ale hlavne energie tvoriť.

No a potom sú to knihy, ktoré pre mňa v poslednej dobe získavajú na väčšej dôležitosti, keďže sa ich aj sám snažím robiť. A na záver by som doplnil, že vždy sa máme čo učiť od veľkých majstrov, ale netreba ich vnímať ako modly, treba robiť nové veci, nezaseknúť sa niekde v 60-tych rokoch a podobne.

 

Chcela by som Davidovi poďakovať, že si s nami takto pokecal, bolo to ozaj prínosom. Keď od neho určite chceš vidieť viac fotiek chcekni jeho portfólio alebo Instagram.

***
Všetky fotky boli použité s dovolením autora.

Ráchel Kovarská
Autor

Na film začala fotiť na škole kde fotografiu študovala. Odvtedy je pre ňu filmová fotka nutnosť a rada o nej píše alebo sa čokoľvek dozvie. Baví ju hľadať a spovedať ľudí ktorý fotia na film a učiť sa tak o rôznych prítupoch k filmovej fotke.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Scroll Up